História cirkvi

Pôvodní obyvatelia obce si tak ako ostatné rusínske obyvateľstvo so sebou prinieslo aj vieru byzantského obradu. Keďže obec vznikla ešte pred Užhorodskou úniou, pôvodní obyvatelia boli zrejme pravoslávni. Po vzniku Uniatskej cirkvi mnoho farnosti východného Slovenska obnovilo jednotu s katolíckou cirkvou. V prvých rokoch po únií neboli kňazi východného obradu pred štátom rovnoprávni s latinskými. Situácia sa začala meniť v roku 1692, keď cisár Leopold I. zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Vtedy patrila tunajšia cirkev pod Mukačevskú eparchiu. Od roku 1815 bola cisárom Františkom I. zriadená samostatná Prešovská eparchia v hraniciach predošlého košického vikariátu ( www.grkat.sk ).

Z histórie obce je známe, že veriaci obce zachovali vernosť katolíckej cirkvi a svätému otcovi v 50. rokoch. Od začiatku roku 1950 bola prevedená akcia ,,P”, ktorá bola zameraná proti gréckokatolíckej cirkvi. Jej úlohou bolo pripojiť cirkev k pravoslávnej a zamedziť vplyv Ríma. Akcia vyvrcholila 28.apríla 1950, kedy nereprezentatívna Ukrajinská národná rada Prešovskyj sobor v Prešove schválila manifest o prestupe na pravoslávnu vieru. Rozhodnutie soboru vláda zobrala na vedomie 27. mája, a tak boli gréckokatoliki veriaci postavení mimo zákon (ŠKVARNA,2006).

V súvislosti s tým bol z obce internovaný gréckokatolícki kňaz o. Simko, pretože nesúhlasil s prechodom na pravoslávnu vieru.

Úradne prestala gréckokatolícka cirkev existovať počas celých 18 rokov.

A tak bola obec do roku 1968 bez kňaza. Ľudia sa však aj naďalej stretávali v cerkvi na večirňi, ktoré boli vedené obecnými kantormi. V roku 1968 nastalo uvoľnenie, a tak vládnym nariadením č. 70/1968 zo dňa 13. júna 1968 bola obnovená činnosť gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (ŠKVARNA,2006).

Do obce sa vrátil o. Simko, poňom nastúpil o.Drahaňovský.

Najvzácnejšou kultúrnou pamiatkou pre obec, ale aj pre Gréckokatolícku cirkev je drevený kostol sv. Michala archanjela, ktorý bol v roku 1979 presťahovaný z obce Matysová do skanzenu pod Ľubovnianskym hrdom. Kostol sv. Michala archanjela je drevený, ktorý bol postavený r. 1833 a obnovený v r. 1938.  Ide o zrubová jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom. Celá stavba je obitá šindľami.

Veža má barokovú kupolu s laternou,  2 malé vežičky majú okná so žalúziami a stanovú strechu. Hlavný oltár s obrazom Sňatie z kríža a s predstaveným ikonostasom, s barokovo-klasicistickou architektúrou, je z čias stavby kostola. Bočný oltárik sv. Michala archanjela s obrazom svätca a maličkými postavami donátorov je z 18.st., ďalší bočný oltár Premenenia Pána s neobarokovou architektúrou je z 2. pol. 19. st. Drevený luster so železnými kovanými štvorpásovými obručami je z r. 1633. Obraz Madona s Ježiškom je závesný po ľavej strane a pochádza z r. 1693, olej na plátne/ 95x30/ Po ľavej strane od ikonostasu je umiestnený  bočný  oltár Premenenia Pána, z 18. st., tempera  na dreve. Ikona Deesis /Kristus, P. Mária, sv. Ján/, zo 17 .st., je maľovaná temperou na dreve /80x120/. Ikona s klejmou sv. Michal arch., zo 17. st., je tiež maľovaný temperou na dreve /130x120/.

V chráme sa nachádza obraz Kalvária, tabuľový, zo 17. st., temp. na dreve /100x100/. Ikona Pantokrator, zo 17. st., tempera na dreve v maľovanom ráme. Ikonostas zdobí 7 ikon zo 17. Storočia, maľované temperou na drevo /80x30/. Súčasťou chrámu sú aj procesiové obrazy sv. Barbora a sv. Anna, z 18. st., maľované temperou na dreve /100x60/ vo vyrezávanom orámovaní. Pacifikál, z 19. st., drevený s obojstrannou maľbou Krista /22x2O/. Skvostom  je drevená stolička, /ľud. práca/ z pol . 19. storočia ma vyrezávané operadlo v podobe trojlístka. Z bývalého ikonostasu sa zachovala ikona Mandylion, z pol . 17. st., ide o maľbu temperou na dreve /47x70/. K pôvodnému kruhovému predmetu, ktorý je zavesený na strope v centre lode, sa viaže k legende z polovice 17.storočia. 

Úradné hodiny

Pondelok: 10:00 - 14:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 10:00 - 16:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 10:00 - 14:00

MAS ĽUBOVNIANSKO

MAS ĽUBOVNIANSKO

DCOM

DCOM

Fotogaléria

Kalendár