História obce

,,Ako človek bez svedomia, je národ bez vedomiasvojej minulosti iba hromada koží otrockých"
- Michal Hurban

Severošarišská obec Matysová leží v nadmorskej výške cca 600 m.n.m. Rozprestiera sa v strede Ľubovnianskej vrchoviny, v doline potoka Lipník v rozlohe 1043 ha. Vrchovinový chotár dával jej obyvateľom v minulosti možnosť živiť sa roľníctvom, pastierstvom a prácou v lese. Privirábali si pálením vápna, tkaním plátna a predajom sušených sliviek.

Obec bola založená pravdepodobne v 2. polovici 14. storočia. Najstaršia správa o obci je z r. 1408  /15. storočie/, keď kráľ Žigmund daroval šľachticovi Imrichovi z Perína ľubovnianske hradné panstvo, ku ktorému patrila aj Matysová. V darovacej listine je uvedená v nemeckom názve  ,,Mathezhaw" vo význame Matysova Poruba. Názov je odvodený od koreňa mena prvého miestneho šoltýsa Matysa. Obec vybudovali usadlíci so šoltýsom Matysom, poverencom Václava z Petrovenca pravdepodobne v 2. pol. 14. st. podľa zákupného práva. Obyvatelia po r. 1408 sídlisko opustili, dedina zanikla a neobnovili ju ani v 16. st. R. 1569 bol tu len panský majer Mathyzo. Časť bývalého chotára mala aj vtedy názov Matysová a patrila panstvu Plaveč. Nové sídlisko vzniklo z iniciatívy Horvátovcov z Plavča, ktorí tu začiatkom 17. st. usadili nových obyvateľov. Nová kopaničiarska dedina dostala opäť názov Matysová. R. 1787 mala 58, v ktorých žilo 395 obyvateľov a v r. 1828 68 domov. s  505 obyvateľmi. Najvyšší počet obyvateľstva dosiahla obec Matysová v 2. polovici 19. storočia, v roku 1870 tu žilo až 680 obyvateľov, no odvtedy ich počet klesá. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pálením vápna a tkaním.  Zaujímavosťou je, že  od 17. storočia mala novopostavená obec vlastnú samosprávu na čele s richtárom a 1 až 2 prrísažnými. V r. 1848 vystúpili proti feudálnym povinnostiam. V obci boli časté epidémie:  r. 1846 vypukla epidémia týfusu, ďalšia epidémia postihla obec r. 1871 - zomrela 40 ľudí, a r. 1873 epidémia cholery - zomrelo 75 ľudí. Po r. 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo.

Pred vpádom nemeckých vojsk do Poľska - 28.8.1939, prišli do obce jednotky slovenskej armády a neskôr aj nemecké vojsko. Obec bola oslobodená 24.1.1945.

Revolučný národný výbor bol utvorený 30.1.1945 v zložení: predseda Ján Havran, podpredseda Michal Petrík, tajomník Mikuláš Firc. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, z 277 hlasov získala 132. V roku 1947 v rámci opcie odišlo 13 rodín za lepším životom do ZSSR. Opcia bola výmena obyvateľstva medzi Československom a Sovietským zväzom po druhej svetovej vojne. Uskutočnila sa na základe Protokolu k zmluve medzi Československou republikou a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine z 29.júna 1945 a Dohody o práve opcie a vzájomného presídlenia podpísanej v Moskve 1. júla 1946.

JRD bolo založené r. 1978 a pripojené k JRD Údol. Po r. 1945 bol v obci zavedený telefón /1957/, vodovod /1957/, elektrická sieť /1959/, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, autobusová doprava /1960/, postavená asfaltová cesta /1960/, kultúrny dom /1969/, budova Jednoty ŠD /1962/, požiarna zbrojnica /1969/, zregulovaný miestny potok /1961/, vybudované nové rodinné domy a ďalšie objekty.

Začiatkom minulého storočia a po druhej svetovej vojne sa začalo pomalé no isté vyľudňovanie. Studené údolie Matysovského chotára nikdy neposkytovalo jeho obyvateľom dostatok obživy. Matysovčania nachádzali nový domov hlavne v Amerike, Kanade, Begicku na Ukrajine a v mestách celého bývalého Československá.

K 31.12.2010 žije v obci už iba 72 obyvateľov, obec je vyhľadávaná ako rekreačná oblasť a pôvodne drevenice slúžia ako víkendové domčeky, do ktorých sa vracajú za relaxom pôvodní obyvatelia, ale aj prechodní novousadlíci z Prešova, Košíc, Popradu, Banskej Bystrice či Čiech. Obec nadobudla charakter rekreačnej a relaxačnej dediny.

Dominantou matysovskej prírody je vrch Marmon (Marman), ktorý v sebe skrýva ojedinelú červenú horninu. V jeho blízkosti sa nachádza pamätná tabuľa a miesto tragickej udalosti z druhej svetovej vojny. Pád ruského ťažkého bmbardéra spomínajú miestni, samozrejme tí skôr narodení, ešte aj dnes. K matysovskej histórii patrí aj drevená cerkov  sv. Michala, ktorá sa nachádza v skanzene hradu Stará Ľubovňa, kde bola v roku 1979 z Matysovej presťahovaná.

Staré a inojazyčné názvy obce:
1408 Mathezhaw, 1773 Matissova, Matissowa, 1786 Matischova, 1808 Mattissová,
Mattissowá, 1863 Mattiszova, 1907 Máté, 1920 Matišová, 1927 Matysová, maď. Máté.

Administratívne začlenenie:
Župa Šarišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922,
Stará Ľubovňa 1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Miestne časti:
Bydačová, Marmon.

Počet obyvateľov:
1787 - 395, 1828 - 505, 1869 - 635, 1880 - 670, 1890 - 649, 1900 - 542, 1910 - 494,
1921 - 419, 1930 - 435, 1940 - 509, 1948 - 483 , 1961 - 486, 1970 - 387, 1980 - 200, 1991 - 112.
1921 - 132 d, 419 obyv.: 341 čs, 78 r; 1 rk, 411 gk, 7 iz.
1991 - 44 d, 112 obyv.: 110 s, 2 u; 4 rk, 107 gk, 1 ne.

Výmera chotára:
1043 ha.

História obce
História obce
História obce
História obce
História obce
História obce

Úradné hodiny

Pondelok: 10:00 - 14:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 10:00 - 16:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 10:00 - 14:00

MAS ĽUBOVNIANSKO

MAS ĽUBOVNIANSKO

DCOM

DCOM

Fotogaléria

Kalendár